Finančné transakcie sú Definícia pojmu, druhy, podstata financií

2024 Autor: Howard Calhoun | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 10:39

Finančné transakcie sú neoddeliteľnou súčasťou obchodnej činnosti, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie jej stabilného fungovania. Každý podnik vykonáva rôzne finančné transakcie, s čím súvisí jeho organizačná a právna forma a predmet podnikania. V článku zvážime hlavné typy finančných transakcií, budeme študovať ich vlastnosti.

Čo sú financie?

Tento výraz sa začal používať oveľa neskôr, ako finančné vzťahy skutočne vznikli. História tohto konceptu pochádza z otrokárskeho systému. Prvé postupy, ktoré sa bežne nazývajú finančné transakcie, sú transakcie, ktoré boli vykonané s cieľom zaplatiť povinné platby, poplatky, dane.

Po celú dobu existencie a rozvoja ekonomických vzťahov existuje prepojenie medzi rôznymi oblasťami činnosti a interakcie subjektov. Finančné transakcie nemôžu vzniknúť samy osebe. Je to výsledok prirodzených procesov, ktoré určujú sociálneekonomický a politický vývoj spoločnosti. Napriek tomu, že chronologicky prvé finančné manipulácie vznikali súbežne so štátnosťou, moderné vzťahy v tejto oblasti už dávno presahujú rámec daňových povinností voči štátu.

Financie sú kalkulačnou jednotkou v ekonomickej sfére, ktorú si nemožno predstaviť bez rôznych finančných transakcií. Podniky, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť, sa zapájajú do získavania finančných prostriedkov na komerčnom základe na zvýšenie obchodného obratu, rozšírenie sektora služieb, vývoj nových produktov a zavedenie moderných technológií do výroby. Financie je možné ukladať aj na bankové depozitné účty, investovať do cenných papierov, investičných projektov iných podnikateľov. Zisk získaný ako výsledok finančných transakcií je rozdelený medzi vlastníkov firiem a ostatných účastníkov ekonomických vzťahov.

Účel peňazí

Fyzické a právnické osoby sú povinné platiť dane a iné platby do federálneho a miestneho rozpočtu, majú právo nakupovať štátne a komunálne cenné papiere. Okrem toho existujú aj recipročné finančné transakcie: štát vypláca sociálne dávky, štipendiá, poskytuje dotácie, dotácie a iné druhy pomoci a financuje inštitúcie verejného sektora, ktoré poskytujú služby obyvateľom. Všetky tieto operácie sú spojené peňažnými formami.

Predtým sa za hlavnú funkciu peňazí považovalo ich použitie ako prostriedkuobeh, teda platobný prostriedok a zúčtovacia jednotka pri vykonávaní základných finančných operácií na základe nákupných a predajných operácií. Ďalšia funkcia peňazí je kumulatívna. Jej podstata spočíva v možnosti akumulácie finančných prostriedkov a správnej tvorby príjmov, rozdeľovania príjmov a určovania nákladov.

Účelom finančných transakcií je teda skutočné rozdelenie príjmov niektorých podnikateľských subjektov a výdavkov iných. Predmetom distribúcie, ktorá sa uskutočňuje vykonávaním rôznych platobných akcií, je hrubý domáci produkt, ktorý je ukazovateľom národného blahobytu, životnej úrovne obyvateľstva. Vďaka finančným transakciám je možné správne rozdeliť prostriedky prijaté z predaja tovaru alebo poskytovania služieb právnickou osobou alebo súkromným podnikateľom.

HDP je zovšeobecňujúci článok v rozdeľovaní príjmov vrátane ziskov, ktoré štát dostáva zo zahraničnej ekonomickej aktivity. V priebehu ekonomických a finančných transakcií sa pri rozdeľovaní používa ukazovateľ hrubého domáceho produktu, ktorým je napríklad daň z ťažby prírodných zdrojov, preto sa všetky finančné transakcie uskutočňujú v peňažnom vyjadrení.

Rôzne finančné transakcie

V každom podniku sa vykonávajú rôzne typy finančných transakcií. Je to dané smerovaním spoločnosti a jej formou vlastníctva. Napríklad bankové inštitúcie vykonávajú transakcie na poskytovanie pôžičiek, otvárajú depozitné účty, vydávajú finančné prostriedkyFirmy, ktorých činnosť spočíva v prenájme vozidiel, zariadení a iných predmetov priamo súvisí s lízingom, zatiaľ čo organizácie, ktorých hlavnou obchodnou činnosťou je inkaso finančných prostriedkov dlhovými obligáciami, využívajú úplne iné finančné nástroje.

Okrem toho sa každý podnikateľský subjekt automaticky zúčastňuje peňažných vzťahov. Finančné transakcie sú teda akékoľvek zúčtovacie akcie v rámci podniku alebo také, na ktorých sa zúčastňujú zákazníci, partneri, investori.

Forfaiting

Tento typ finančnej transakcie zahŕňa nákup dlhu, ktorý je vyjadrený v obchodovateľných dokumentoch veriteľa, najčastejšie od bánk. Tento typ finančnej transakcie predpokladá, že kupujúci dlhu, nazývaný forfaiter, prijme povinnosť veriteľa odmietnuť uplatniť pohľadávky voči dlžníkovi. V skutočnosti sa toto odmietnutie nazýva forfaiting. Nákup obchodovateľných záväzkov sa spravidla uskutočňuje za podmienok výhodných pre forfaitera.

Princíp forfaitingu sa využíva nielen pri finančných transakciách bánk. Takýto mechanizmus na plnenie dlhových záväzkov sa používa pri rôznych transakciách vrátane vývozných dohôd, keď napríklad vývozcovia poskytujú forfaiting zahraničným nákupcom, aby uľahčili skoré prijatie hotovosti na účty. Ako forfaitingový cenný papier sa používa najmä zmenka. Dá sa to preložiť alebo jednoducho. S týmito papiermiakékoľvek peňažné a finančné transakcie sa uskutočňujú rýchlo, bez ťažkostí s výpočtami.

Okrem zmeniek môže byť predmetom forfaitingu aj zmenka vystavená vo forme akreditívu. Takýto doklad o vyrovnaní je pokynom banky na vykonanie úverovej finančnej transakcie na úkor rezervných fondov. Ako sprievodná dokumentácia slúžia prepravné listy k zasielanému tovaru. Platby sa uskutočňujú držiteľovi akreditívu, v ktorom je jasne definovaná peňažná suma. Ako predmet forfaitingu sa akreditív používa zriedka, čo možno vysvetliť zložitosťou finančnej transakcie, berúc do úvahy všetky nuansy (dodržanie podmienok, podmienok transakcie atď.).

Význam syndikátov v ekonomickom rozvoji

Syndication je nový smer v zlepšovaní mechanizmov na vykonávanie transakcií na forfaitingových trhoch. Syndikát je združenie viacerých podnikateľských subjektov. K tomuto trendu sa najčastejšie uchyľujú združenia bankových inštitúcií. Proces združenia veriteľov sa uskutočňuje na základe dobrovoľného súhlasu všetkých zmluvných strán. Pri forfaitingu sa finančné transakcie bankových organizácií uskutočňujú po vzájomnej dohode, vrátane distribúcie forfaitingových cenných papierov o pridelení akcií pre každú z nich. V zásade takéto cenné papiere nakupuje niekoľko forfaitrov, avšak pokiaľ ide o veľké sumy peňazí, medzi účastníkov sa rozdeľujú zmenky, z ktorých každý má rovnaké práva. Takétometóda bráni voľnému pohybu cenných papierov a minimalizuje pravdepodobnosť ich sekundárneho predaja.

Za zmienku stojí, že právny štatút takýchto transakcií v súčasnosti nie je definovaný, preto v praxi organizácie tento spôsob vykonávania finančných transakcií využívajú len zriedka. Odborníci sa domnievajú, že primárnym smerom na zlepšenie forfaitingového trhu je zvýšenie objemu financovania pomocou výpočtu diskontu a pohyblivej úrokovej sadzby. Z ekonomického hľadiska to možno vysvetliť nedostatočnou stabilitou úrokových sadzieb a odrazom neochoty bánk poskytovať úvery za fixné sadzby.

Ak hovoríme o exportných predajoch na základe pohyblivých sadzieb, potom takýto mechanizmus vyrovnania prispieva k zníženiu výhod. Ako ukazuje prax, primárni forfaitéri predávajú cenné papiere na sekundárnom trhu so zľavou, ktorá sa drží prevládajúcej úrokovej sadzby. Okrem toho je predaj tovaru realizovaný s výhradou vysporiadania finančných záležitostí v stanovenej lehote s prihliadnutím na následné zmeny úrokových sadzieb. V skutočnosti sa pred uplynutím platnosti účtu môžu dátumy ukončenia niekoľkokrát zmeniť. Transakcia preto pre forfaitera zahŕňa vysoký stupeň rizika a môže viesť k vzniku dodatočných záväzkov. Forfaitingové obchody sú obzvlášť kontrolované audítormi.

Funkcie franchisingu

Ak uvažujeme o tomto type finančných transakcií v širšom zmysle, bolo by správnejšie chápať používanie ochrannej známky alebo značky ako „lízing“. Spôsobilosť franšízyje daná dohodou medzi franchisorom (predávajúcim) a franchisantom (kupujúcim). Obsah transakcie môže byť veľmi odlišný, môže zahŕňať jednu jednoduchú alebo niekoľko zložitých podmienok označujúcich najmenšie podrobnosti o používaní značky. Vo franchisingovej zmluve je určená výška zrážok za používanie ochrannej známky vo forme fixného poplatku, paušálnej sumy za konkrétne obdobie alebo ako percento z tržieb. Ak v zmluve nie je požiadavka na vykonanie zrážok, znamená to, že franšízant sa zaväzuje nakúpiť od poskytovateľa franšízy určité množstvo tovaru, využiť jeho služby atď.

Samostatne sú vo franšízových zmluvách predpísané podmienky používania značky, ktoré môžu spočívať v požiadavkách na použitie tovaru len v konkrétnom odvetví, použitie zariadenia len spôsobom požadovaným poskytovateľom franšízy, max. dodržať veľkosť, farbu políc, pracovné odevy predajcov a pod.

Koncept lízingu

Lízingom sa rozumie poskytnutie práva dočasnej držby nehnuteľnosti, vozidla, zariadenia alebo iného druhu hnuteľného majetku ich prevodom do užívania na určitú alebo bližšie neurčenú dobu za pevnú peňažnú náhradu. Leasing je modelom finančných vzťahov, v rámci ktorých sa predpokladá prenajatie predmetu patriaceho jednej strane inému účastníkovi transakcie. Najčastejšie sa však lízingová zmluva uzatvára formou trojstranného obchodu, v ktorom je jedným z účastníkov lízingová spoločnosť. So súhlasom užívateľaspoločnosť odkúpi zariadenie od výrobcu, následne ho prenajme kupujúcemu na dočasné používanie za hotovostný poplatok a po uplynutí leasingovej zmluvy sa nehnuteľnosť stáva majetkom nájomcu.

Factoring ako jeden zo smerov

Tento výraz sa vzťahuje na postúpenie nesplnených dlhových záväzkov faktoringovou spoločnosťou, vrátane faktúr a zmeniek, ktoré boli vystavené medzi protistranami pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy o komerčnom pôžičke. Podľa Dohovoru o medzinárodnom faktoringu sa výsledok transakcie finančného faktoringu považuje za uspokojivý, ak je splnená aspoň polovica z nasledujúcich požiadaviek:

• predbežné uzatvorenie zmluvy o pôžičke a bez dlhu;
• účtovníctvo a daňové účtovníctvo dodávateľa;
• inkaso finančného dlhu;
• poistenie dodávateľov proti úverovým rizikám.

Zákaznícky servis využívajúci faktoringový mechanizmus sa považuje za najefektívnejší pre malé a stredné podniky, ako aj podniky, ktoré majú neustále finančné ťažkosti z dôvodu neschopnosti splácať dlhy veriteľom včas a majú obmedzenia pri výbere úverových zdrojov. Nie všetky organizácie, ktoré patria do kategórie malých alebo stredných podnikateľov, však majú možnosť využiť služby faktoringovej spoločnosti. Napríklad právo využívať faktoring sa nevzťahuje na firmy:

• s veľkým počtom dlžníkov;
• zadlženýveritelia;
• výroba neštandardných alebo vysoko špecializovaných produktov;
• stavebné kancelárie, ktoré pri výrobe spolupracujú so subdodávateľmi.

Faktoringové finančné a účtovné operácie sa nevykonávajú s dlhovými záväzkami jednotlivcov, pobočiek alebo štrukturálnych jednotiek. Tieto obmedzenia sú spôsobené tým, že faktoringové spoločnosti v niektorých prípadoch nedokážu posúdiť úverové riziká alebo mieru prínosu pri vykonávaní zvýšeného množstva práce. Poistené riziko, ktoré vyplýva z postúpenia zmluvných nárokov, nie je možné objektívne posúdiť.

Menové operácie

Nadobúdanie a predaj cudzej meny za kurz národnej meny prebieha na devízovom trhu. V Rusku sú jeho účastníkmi komerčné bankové organizácie. Finančníci, ktorí hovoria o devízovom trhu, majú často na mysli mechanizmus predaja a výmeny mien na medzinárodných burzách, a nie proces nákupu a predaja bankoviek. Na nákup cudzej meny, ktorá sa používa na platby za dovozné transakcie, účastníci zahranično-ekonomických vzťahov exportujú výnosy z oficiálnych predajov v rubľoch na Moskovskej medzibankovej menovej burze a iných oficiálnych burzách Ruskej federácie.

Na kontrolu finančných transakcií na devízovom trhu v Rusku sa nevyužívajú zúčtovacie a platobné styky zahraničného obchodu. V krajinách, kde neexistujú žiadne obmedzenia na konverziu národnej meny, je hlavnou požiadavkou na hotovostné platby dostupnosť osobného účtu. Aveľké spoločnosti so značným objemom exportno-importných operácií si súbežne s účtami v národnej mene otvárajú ďalšie účty, aby sa minimalizovali straty z kolísania výmenného kurzu. V štátoch, kde sú zavedené menové obmedzenia, je cieľom otvorenia účtu v cudzej mene kontrolovať zúčtovanie so zahraničnými partnermi a regulovať tento finančný sektor.

Ako už bolo uvedené, hlavnými účastníkmi na devízových trhoch, ktoré slúžia všetkým formám vzťahov, sú komerčné bankové organizácie. Vymieňajú si meny, zúčastňujú sa investičných finančných transakcií. Účet príjmov sa uskutočňuje nákupom a predajom telegrafických peňažných prevodov nielen v národnej, ale aj v cudzej mene za špeciálny kurz.

Výmena – čo to je?

Toto je jeden z druhov finančných transakcií v banke. V preklade z angličtiny slovo „swap“znamená „uskutočniť výmenu“. Hovoríme teda o operáciách výmeny aktív alebo pasív medzi subjektmi, ktoré majú menové vyjadrenie. Účelom menového swapu je zlepšiť ich štruktúru, znížiť riziká a náklady. Bankové inštitúcie vykonávajú výmenu peňazí alebo zlata. Banky siahajú po metóde úrokového swapu oveľa zriedkavejšie. Tento súbor finančných transakcií môže zahŕňať:

• získavanie a simultánny predaj meny;
• predaj pri termínovom nákupe cudzej meny;
• získanie hotovostnej pôžičky v rôznych menách;
• swap štátneho dlhumeny, pre záväzky v cudzej mene.

Pri výmene podpíšu strany dohody, ktoré majú pre každú z nich iné zameranie. Dátumy vyrovnania sa nemusia zhodovať, no zároveň sa podľa akejkoľvek zmluvy mena nakupuje výmenou za inú menu s doručením v určenom čase.

Finančné transakcie swapu sa týkajú typov hlásenia alebo deportácie – možnosti pre kombinácie predaja a urgentného nákupu peňažnej meny. Naliehavá transakcia, počas ktorej ju predajca meny odovzdá bankovej inštitúcii a zaviaže sa ju po určitom období, avšak za vyššiu sadzbu, vyplatiť, sa nazýva správa. Táto operácia je výhodná najmä pre banky, pretože ide o zisk z rozdielu vo výmennom kurze: v čase splatenia dlhu bude vyšší. Správa je v skutočnosti druh pôžičky od banky zabezpečenej cudzou menou a úrokový poplatok za použitie pôžičky je rozdiel medzi predajnými sadzbami.

Na rozdiel od hlásenia je deport transakcia, ktorá sa vykonáva podľa opačného vzoru. Na uskutočnenie tejto finančnej transakcie investor nakúpi menu v bankovej inštitúcii s výhradou jej predaja po určitom čase za výhodnejší kurz. Predpokladá sa, že výmenný kurz na trhu bude nižší a banka získa svoj benefit v podobe zisku z rozdielu sadzieb. Ak je správa menovým analógom pôžičky, potom je deportácia akýmsi vkladom v rubľoch. Tieto finančné transakcie sa uskutočňujú na medzibankovom devízovom trhu s rubľovými aj devízovými zdrojmi. Transakcie menového swapu môžu byť niekoľkých typov:

• "zajtra"- najpopulárnejší typ transakcie, zahŕňa príkaz na dodávku meny s jej následným preplatením z banky na nasledujúci deň;
• "dnes" - podmienky zmluvy sú splnené v deň jej podpisu;
• "šport" - odložené splatenie meny, to znamená, že transakcia sa vykoná po určitom počte dní.

V zmluve o pôžičke je možné použiť menový swap. Zaúčtovanie finančných transakcií v zmluve znamená, že úver bude vystavený v jednej mene a bude musieť byť splatený v inej mene. Swap so zlatom je nákup drahého kovu na konkrétne obdobie s garanciou následného predaja za vyššiu cenu. Algoritmus na vykonávanie menového swapu a swapu so zlatom je regulovaný pomerom cien aktív pre medzinárodné transakcie a hmotnosťou kovu. Takže napríklad v Rusku je jednotkou objemu transakcie 1 g zlata a v USA je to jedna trójska unca.