2024 Autor: Howard Calhoun | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 10:39
Definícia kosenia k nám prišla z minulých storočí. Vo všeobecnosti má dva významy, ale oba sú si navzájom podobné. Kosenie je čas zberu sena aj miesto kosenia (lúka, pole).
Najlepší čas na kosenie je polovica júla. Bylinky naberajú na sile, matiné sú stále teplé. Je čas urobiť seno pre dobytok.
Na senných poliach je čerstvo zelená tráva
Za starých čias bolo kosenie pre roľníkov zvláštnou a významnou záležitosťou. Bolo to vopred starostlivo pripravené. Vyprané biele košele, šaty, šatky. Vstali sme za úsvitu, keď bola tráva ešte pokrytá hustou rosou a nad poliami sa vírila hmla. Ráno je tráva mäkšia a práca ide ľahšie, kým slnko nemilosrdne nezapadne.
Viacerí muži jeden po druhom vstali a kráčali rytmicky mávajúc kosami. Každý sa snažil udržať väčší záber, aby bol riadok širší. Mali nejakú súťaž. Ženy hrabali trávu, aby rýchlejšie vyschla. K večeru alebo pred dažďom bola tráva zhrabaná a nahromadená. Nasledujúci deň bol mop rozbitý a seno bolo opäť rozhádzané, aby sa vysušilo.
Ak bolo pole ďalekodoma, ostal tam prespať, aby nestrácal čas cestou tam a späť. Postavili si chatrče v tieni stromov, ale nespali tam, ale uchovávali zásoby. Všetci spolu obedovali. Jedlo bolo určite výdatné, pretože táto práca je fyzicky veľmi náročná.
Kosenie nebola len práca, ale aj dovolenka, zábava. Počas práce si mladí chalani a dievčatá spievali pesničky a predvádzali sa jeden pred druhým. A večer, keď rodičia odpočívali: zbierali bobule, plávali v rieke, tancovali okrúhle tance.
Dospelí občas odchádzali domov – starí ľudia a malé deti zostali v dedine. Mládež neopustila kosbu ani v nedeľu.
Kosenie v dnešnej dobe
V týchto dňoch sa kosí aj seno. Teraz však kosenie nie je spoločnou prácou a dovolenkou, ale jednoducho nevyhnutnou prácou, ktorá sa vykonáva pomocou benzínového vyžínača alebo kosačky na trávu. A len málokto vie, ako kosiť ručnou kosou, a ešte viac ju správne uchopiť a nabrúsiť.
Roky a storočia plynú, staré tradície a rituály miznú, objavujú sa nové. Niekedy je však škoda, že spolu s našimi predkami sa vytratil ten bezprostredný vzťah k bežnému životu, ktorý zahrieval duše.
