Douglas McGregor: príspevok k manažmentu

2025 Autor: Howard Calhoun | [email protected]. Naposledy zmenené: 2025-01-24 13:24

Ako sociálny psychológ sa Douglas McGregor, Ph. D., dlhodobo zaoberá otázkami manažmentu. Po skončení 2. svetovej vojny bolo jeho meno úzko spojené so skvelými nápadmi v tejto oblasti.

Bohužiaľ, Douglas McGregor prispel k riadeniu len vďaka jednému dokončenému dielu. Toto dielo bolo jediné, ktoré mohol vedec predstaviť svetu predtým, ako ho vo veku 57 rokov vzala smrť. Jediným dedičstvom tohto amerického sociológa je teória X a Y Douglasa McGregora a niekoľko návrhov článkov, ktoré neboli nikdy dokončené.

Hlavná myšlienka McGregora pre X

Douglas McGregor urobil dva predpoklady o ľudskej povahe správania. Počas svojho výskumu si všimol, aká dvojaká môže byť ľudská povaha.

Teória X Douglasa McGregora teda naznačuje negatívny pohľad na ľudí.

Osobu charakterizuje ako niekoho, kto:

• má ambície (aj v malej miere je táto vlastnosť spoločná pre všetkých);
• nerád pracuje;
• snaží sa vyhnúť zodpovednosti;
• môže efektívne fungovať len pod tým najprísnejším dohľadom.

Hlavná myšlienka McGregora pre Y

Teória Y Douglasa McGregora zase charakterizuje človeka z pozitívneho hľadiska.

Ukazuje človeka ako človeka, ktorý je schopný:

• k sebaorganizácii;
• prevezmite zodpovednosť;
• berte prácu ako prirodzenú vec, porovnateľnú s hraním alebo oddychom.

Tieto protichodné teórie boli predložené na základe výskumu.

Definovanie parametrov teórie

Existuje množstvo základných faktorov, ktoré Douglas McGregor analyzoval. Teória x a y vychádza z činnosti interpreta na jeho pracovisku. V dôsledku štúdie sa zistilo, že existujú určité parametre, ktoré určujú akcie výkonného umelca. Tým, že ich manažér vezme pod svoju kontrolu, bude môcť kontrolovať konanie svojich podriadených.

Tieto možnosti sú založené na:

• úlohy prijaté podriadenými;
• Čas na prijímanie úloh;
• presvedčenia, ktoré má podriadený v garancii získania primeranej odmeny;
• ako plnenie pracovných úloh;
• očakávaný čas vykonania úlohy;
• tím (blízke prostredie), v ktorom podriadený pracuje;
• finančné prostriedky poskytnuté na realizáciu úloh;
• pokyny vydané vedením;
• presvedčenie podriadeného o dosiahnutí toho, čo môžu na splnenie úlohy;
• výška odmeny zaručená za úspešne vykonanú prácu;
• úroveň zapojenia podriadeného do problémovej oblasti spojenej s úlohou.

Douglas McGregor navrhol, že tvrdenia týkajúce sa teórie Y sú bližšie k pravde. Presnejšie odrážajú podstatu zamestnancov, preto by sa tieto ustanovenia mali brať do úvahy pri budovaní stratégie a praxe riadenia.

Teória X: jej hlavné body

Ustanovenia týkajúce sa teórie X sú nasledovné:

1. Zamestnanci majú od prírody výrazne negatívny vzťah k práci. Snažia sa tomu vyhnúť akýmkoľvek spôsobom, ak si to podmienky vyžadujú.
2. Na dosiahnutie požadovaného výsledku by mali byť podriadení nútení pracovať. Zamestnanec musí byť pod prísnym dohľadom. Alternatívou k tomu môže byť hrozba trestu za zlý výkon.
3. Zamestnanci si precvičujú taktiku vyhýbania sa prideleným povinnostiam. Na ďalšie vykonávanie práce sú potrebné formálne pokyny takmer vždy, keď na to vzniknú predpoklady.
4. Väčšina zamestnancov uprednostňuje pocit bezpečia a až potom všetky ostatné faktory, ktoré súvisia s prácou. Za takýchto podmienok sa spravidla len zriedka prejavujú veľké ambície.

Teória Y: jej hlavná vecustanovenia

Táto teória Douglasa McGregora zahŕňa nasledovné:

1. Vnímanie práce zamestnanci prijímajú v rovnakej prirodzenej forme ako hru alebo voľný čas.
2. Pokiaľ sú zamestnanci ich spoločnosti oddaní a zameraní na dosahovanie dobrých výsledkov v priebehu práce, nebudú potrebné ďalšie pokyny a kontrola zvonku.
3. Štatisticky priemerný človek sa môže naučiť preberať zodpovednosť za svoje aktivity a dokonca sa naučiť rozvinúť túžbu po tom.
4. Schopnosť robiť správne rozhodnutia je medzi obyvateľstvom pomerne rozšírená. Táto schopnosť nie je nevyhnutne vlastná manažérom.

Teória X: objasnenie prvého tvrdenia

Douglas McGregor poukazuje na to, že predpoklady teórie X sú v organizačnej literatúre pomerne bežné. V skutočnosti manažérske postupy a zásady zriedka používajú tieto ustanovenia.

Vzhľadom na to, že priemerný človek sa rodí s nechuťou k práci, McGregor dokázal vystopovať dokonca aj históriu vývoja tejto pozície a identifikovať dôraz, ktorý vedie manažérov. Vyjadrujú obavy z pravdepodobného obmedzenia objemu výroby. To vedie k vytvoreniu osobitného systému individuálneho odmeňovania. Jeho úloha plne ukazuje, že základom tohto systému je presvedčenie, že na strane vedeniaJe potrebné vynaložiť úsilie na boj proti ľudskej tendencii vyhýbať sa práci.

Teória X: objasnenie druhého tvrdenia

Z vyššie uvedeného vyplýva druhá pozícia. Vzhľadom na vrodenú nechuť človeka pracovať, je potrebné, aby vedenie podniklo určité kroky.

Tieto akcie sú:

• nútiť jednotlivca pracovať;
• show control;
• vedieme ho k akcii;
• uplatňujte politiku zastrašovania voči väčšine jednotlivcov.

Všetky tieto akcie sú zamerané na prinútenie jednotlivcov, aby prispeli k dosiahnutiu celkových cieľov organizácie.

Záver v tomto prípade naznačuje, že systém odmeňovania nie je zárukou úspešného dokončenia úloh zo strany zamestnanca. Len hrozba trestu sa môže stať presvedčivým faktorom. A to všetko pramení z presvedčenia, že ľudia môžu robiť prácu len pod vplyvom vonkajšieho nátlaku a kontroly.

Teória X: objasnenie tretieho tvrdenia

Tretí návrh uvádza, že priemerný jednotlivec by radšej bol kontrolovaný zvonku. Bojí sa zodpovednosti, nevyznačuje sa prítomnosťou zvláštnych ambícií a vo svojej práci sa snaží predovšetkým o bezpečnosť.

Napriek tomu, že americké sociálne a politické hodnoty hovoria o ideálnych vlastnostiach priemerného človeka, väčšina manažérov v reálnom živote žijepresvedčenie, že „masy sú priemerné.“

Na základe zvýraznených ustanovení sa McGregor pokúša dokázať, že táto intelektuálna schéma nie je abstraktná. Je široko používaný v manažérskej praxi moderného sveta.

Vysvetľujúca teória Y

Ustanovenia, ktoré sú v rámci teórie X, boli kritizované McGregorom. Podľa teórie Wu človek vynakladá svoje duševné a fyzické sily nielen na odpočinok či hru, ale aj na prácu, čo naznačuje prirodzený charakter tohto výdaja. Preto sa bežnému jednotlivcovi nebude nevyhnutne nepáčiť plnenie zadaných úloh.

Za takýchto podmienok nie je potrebná externá kontrola. Osoba bude podrobená sebariadeniu a sebakontrole, za čo sú zodpovedné funkcie odmeňovania, ktoré si človek spája s vlastnými úspechmi. Navyše zo strany jednotlivca je najcennejšou odmenou za prácu pocit uspokojenia vlastných potrieb sebarealizácie a sebapotvrdenia.

Práve tieto ašpirácie tvoria základ pre dosiahnutie cieľov organizácie v rámci teórie Y.