Daňové účtovníctvo je Účelom daňového účtovníctva. Daňové účtovníctvo v organizácii

2024 Autor: Howard Calhoun | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-17 10:39

Daňové účtovníctvo je činnosť, pri ktorej sa sumarizujú informácie z primárnej dokumentácie. Zoskupovanie informácií sa vykonáva v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Platitelia si samostatne vytvoria systém, ktorým sa bude viesť daňová evidencia. Hlavným účelom aktivity je určiť základ povinných rozpočtových alokácií.

Skupiny používateľov

Účel daňového účtovníctva určujú zainteresované strany. Používatelia informácií sú rozdelení do 2 kategórií: externé a interné. Posledným je administratíva. Pre interných používateľov je daňové účtovníctvo zdrojom informácií o nevýrobných nákladoch. Na tieto náklady sa v zmysle ustanovení daňového poriadku pri výpočte základu neprihliada. patria sem najmä náklady na rôzne druhy odmien vyplácaných zamestnancom alebo vedúcim zamestnancom, okrem odmien ustanovených zmluvou, ako aj výška vecnej pomoci. Znížením výdavkov možno optimalizovať zdaniteľné príjmy v daňovom účtovníctve. Externí používatelia sú predovšetkýmkontrolných štruktúr a poradcov pri uplatňovaní ustanovení daňového poriadku. Daňové úrady posudzujú správnosť tvorby základu, vykonávanie výpočtov a kontrolujú príjem pripísaných platieb do rozpočtu. Konzultanti dávajú odporúčania na minimalizáciu zrážok, určujú smerovanie finančnej politiky spoločnosti.

Funkcie

S prihliadnutím na záujmy používateľov je potrebné poznamenať niekoľko úloh, ktorých plnenie zabezpečuje daňové účtovníctvo. Toto je:

1. Tvorba spoľahlivých a úplných informácií o výške príjmov a výdavkov platiteľa, podľa ktorých sa určuje základ pre povinné zrážky v účtovnom období.
2. Poskytovanie informácií externým a interným používateľom na kontrolu správnosti, včasnosti výpočtu a platenia súm do rozpočtu.
3. Získanie informácií administratívou podniku, ktoré umožňujú optimalizáciu platieb a minimalizáciu rizík.

Špecifické zovšeobecnenie údajov

Ako prostriedok implementácie vyššie uvedených úloh sa používa zoskupovanie informácií z primárnej dokumentácie. Účtovníctvo a daňové účtovníctvo spolu úzko súvisia. Medzitým tieto systémy vykonávajú rôzne úlohy. Najmä daňové účtovníctvo v organizácii zahŕňa iba zovšeobecňovanie informácií. Zber údajov sa vykonáva pomocou primárnych dokumentov. Daňové účtovníctvo v organizácii by malo odrážať:

1. Poradie, v ktorom sa tvoria sumy príjmov a výdavkov.
2. Pravidlá na určenie podielu nákladov, ktorésa berú do úvahy pri zdaňovaní v bežnom období.
3. Hodnota zostávajúcich nákladov, ktoré sa prenášajú do ďalšieho časového obdobia.
4. Pravidlá pre tvorbu množstva vytvorených rezerv.
5. Suma dlhu na vyrovnanie s rozpočtom.

Informácie o daňovom účtovníctve sa na účtovných účtoch nezobrazujú. Toto ustanovenie je stanovené v článku 314 daňového poriadku. Potvrdenie daňových účtovných informácií sa vykonáva:

1. Primárna dokumentácia. Zahŕňa okrem iného osvedčenie účtovníka.
2. Analytické registre.
3. Výpočet základu dane.

Objects

Daňové účtovníctvo je zovšeobecnenie a porovnanie informácií o príjmoch a výdavkoch podniku na určenie straty a zisku. Poslednou menovanou je v súlade s článkom 247 daňového poriadku suma prijatých finančných prostriedkov znížená o výšku nákladov. Výdavky v daňovom účtovníctve sú rozdelené na tie, ktoré sa zohľadňujú v bežnom období, a tie, ktoré sa prenášajú do nasledujúcich. Jednou z kľúčových úloh je určiť výšku povinných platieb a výšku dlhu na zrážkach zo zisku k určitému dátumu. Predmetom účtovníctva je nevýrobná a výrobná činnosť organizácie, pri realizácii ktorej jej vznikne povinnosť platiť daň.

Princípy

Vedenie záznamov je založené na nasledujúcich kľúčových princípoch:

1. Meranie peňazí.
2. Vlastníctvoizolácia.
3. Kontinuita podnikania.
4. Dočasná istota faktov ekonomického života.
5. Postupnosť uplatňovania pravidiel a noriem daňového poriadku.
6. Rovnaké uznanie nákladov a výnosov.

Meranie peňazí

V súlade s článkom 249 daňového poriadku sú výnosy z predaja určované všetkými tržbami súvisiacimi s platbami za predané produkty alebo vlastníckymi právami, ktoré sú vyjadrené v naturálnej alebo peňažnej forme. Z čl. 252 zákonníka vyplýva, že oprávnené náklady sú tie, ktoré sú ekonomicky oprávnené. Okrem toho by ich hodnotenie malo byť prezentované v peňažnom vyjadrení. Príjem, ktorého hodnota sa počíta v cudzej mene, sa zohľadňuje v kombinácii s príjmom, ktorého výška sa odráža v rubľoch. V tomto prípade sú prvé prepočítané kurzom centrálnej banky.

Izolácia majetku

Hmotné aktíva vlastnené podnikom by sa mali účtovať oddelene od objektov vo vlastníctve iných osôb, ktoré sa však nachádzajú v tejto organizácii. V daňovom poriadku je táto zásada deklarovaná vo vzťahu k odpisovanému majetku. Uznávajú materiálne hodnoty, produkty duševnej práce a iné predmety vo vlastníctve podniku.

Kontinuita podnikania

Daňové účtovníctvo sa musí viesť počas celej životnosti podniku od dátumu jeho registrácie až po likvidáciu/reorganizáciu. Táto zásada sa využíva pri stanovení postupu pri výpočte odpisov majetku. časové rozlíšeniezodpovedajúce sumy sa vykonávajú výlučne počas obdobia prevádzky podniku a zastavia sa na konci činnosti.

Dočasná istota faktov

Podľa čl. 271 daňového poriadku sa príjmy vykazujú až v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Zároveň nezáleží na skutočnom prijatí finančných prostriedkov, majetkových práv, materiálnych hodnôt. Podľa § 272 daňového poriadku sa výdavky, ktoré sú uznané na účely zdanenia, ako také uznajú v období, s ktorým súvisia. Zároveň nezáleží na čase skutočného vyplatenia prostriedkov alebo platby inou formou.

Ďalšie princípy

Článok 313 daňového poriadku obsahuje ustanovenie, podľa ktorého je platiteľ povinný dôsledne uplatňovať pravidlá a normy daňovej legislatívy z jedného obdobia na druhé. Táto zásada platí pre všetky predmety, o ktorých súhrn informácií tvorí základ dane. Články 271 a 272 určujú potrebu rovnakého uznávania nákladov a výnosov. Tento princíp predpokladá, že výdavky sa zaznamenávajú v rovnakom období ako príjem, na ktorý boli vynaložené.

Účtovníctvo a daňové účtovníctvo

Pri vytváraní systému zberu a sumarizácie informácií na určenie základu dane musí ekonomický subjekt brať do úvahy množstvo požiadaviek. Daňové účtovníctvo by malo byť organizované tak, aby informácie z primárnej dokumentácie poskytovali príležitosť:

1. Nepretržite odrážať fakty ekonomického života v chronologickom poradí.
2. Organizácia podujatí.
3. Tvorba ukazovateľov vyhlásenia o zrážkach zo zisku.

Na rozdiel od účtovníctva, ktoré sa vedie striktne podľa PBU a účtovej osnovy, pre daňové účtovníctvo nie sú stanovené prísne normy. V tomto ohľade zovšeobecnenie informácií na určenie základu dane vykonáva subjekt podľa systému, ktorý sám vyvinul. Daňové úrady zároveň nemôžu zaviesť povinné formy dokumentácie, ktoré podnik používa pre všetkých.

Spôsoby nahlasovania

Spoločnosť môže vytvoriť autonómny účtovný systém, ktorý nesúvisí s účtovníctvom. Každá operácia sa v tomto prípade prejaví v registri. Druhým spôsobom je organizácia daňového účtovníctva pomocou účtovných informácií. Táto možnosť je menej náročná na prácu, a preto je aj výhodnejšia. Táto metóda je v súlade s ustanoveniami článku 313 daňového poriadku. Toto pravidlo ustanovuje, že výpočet základu na konci každého účtovného obdobia sa vykonáva podľa údajov z daňového účtovníctva, ak je v kap. 25 daňového poriadku upravuje postup zoskupovania a sumarizácie informácií o objektoch a operáciách na vytvorenie základu dane, ktorý sa líši od schémy ustanovenej účtovnými pravidlami. Ak sa ustanovenia zhodujú, výpočet výšky povinných príspevkov do rozpočtu sa môže vykonať pomocou informácií v primárnej dokumentácii. V tomto prípade je potrebné v prvom rade určiť predmety, o ktorých sa účtuje podľa rovnakých a odlišných daňových a účtovných pravidiel. Potom je potrebné vypracovať postup na uplatnenie informácií z primárnej dokumentácie na tvorbu základu dane. Okrem toho je potrebné vytvoriť formuláre registrov na zvýraznenie objektov, ktoré sa berú do úvahy pre daňové účely.